Výstavba baziliky
Práce na výkopoch a na spevnení pôdy sa začali v roku 1736. Vychádzalo sa z projektu pavlinského
kňaza P. Mateja Vépiho, ktorý bol zároveň aj architektom. Samotný navrhnutý plán baziliky však
nebol uskutočnení, nakoľko boli nedostačujúce finančné prostriedky pre realizáciu. Interiér chrámu
bol dorobený v roku 1756 a následne na https://fastcustomwritinghelp.com/blog/can-someone-
write to sa začalo s maľbou svätyne a chrámovej lode. Tú zhotovil maliar Jozef J. Chamat. Zvony vo
vežiach boli dané na miesto v roku 1765. Takmer za päťdesiat rokov od umiestenia zvonov, v roku
1813 sa uskutočnili opravy hlavného priečelia a oprava striech na bazilike sa vykonala v roku 1851 až Veľmi rozsiahle práce na bazilike sa konali v roku 1987, kedy sa začalo s jej úplnou obnovou,
opravou a rekonštrukciou na stenách, taktiež nové zastrešenie a obnovou dvoch veží, tiež nová
elektrifikácia ako aj samotné rekonštrukčné práce na sochách a maľbách. Celková stavba sa viaže
k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej soška je umiestnená na hlavnom chrámovom oltári.
Jednotlivé časti baziliky a ich opis
Západné – ide o hlavné priečelie baziliky, ktoré má stavebne zvýraznenú strednú časť spolu s hlavným
portálom. Viacetážové priečelie má v prízemí vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi
a sergementovým frontónom. Pod zuborezom, v celej šírke priečelia sa nachádza nápis –
Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina. Dve vysoké veže ukončujú mohutné
priečelie. Profilovými rímsami sú delené veže na tri časti a veže sú zakončené laternovými baňkami,
nad ktorými sú polstĺpy ozdobené pestro vypracovanými hlavicami a barokovými vázami. Okná sú
polkruhovo zaoblené. Hlavná loď ma škridlovú krytinu a bočné kaplnky sú kryté plechom.
Svätyňa polkruhového uzáveru má strop v tvare štvrť kupoly, ktorá má tri oválne okná. Anton
Hilebrant vypracoval samotný plán oltáru a podľa plánu je oltár aj postavený. Dokončený bol v roku
1764 a vyrobený je z červenkastného mramoru. Práve na tomto oltári bola umiestnená a uložená
milostivá soška Sedembolestnej Panny Márie. Oltár má jednoduchý tvar a tvorí akoby pozadie
s rozvinutou drapériou. Čo sa týka sochy Sedembolestnej Panny Márie, tak tá je 85 centimetrov
vysoká a 91 centimetrov široká. Z jednej a aj z druhej strany oltárneho stola sa na podstavcoch
nachádzajú sochy. Vľavo ide o sochu svätého Jána apoštola pri nochách s orlom a vpravo je socha
Márie Magdalény s nádobou na olej. Pohľady oboch spomínaných sôch sú upreté na Sedembolestnú
Pannu Máriu.
Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Popri ľavej päte oblúka sa na
podstavcoch nachádzajú dve nové sochy – socha svätého Cyrila a socha svätého Metoda. Ku
kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane
podvežia s chórom. Zlaté nápisy sú pod pásom zuborezu, ktoré pochádzajú z piesne s názvom
Patrónka Slovenska: „My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, tvoje preveliké bôle často
v srdci mávame.“ Podvežové priestory sú zaklenuté.
Kazateľnica – je umiestená na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená.
Štyria anjelici nesú atribúty cirkevných otcov: pápežskú tiaru,, kardinálsky klobúk, biskupskú mitru a
palicu.
Výmaľba chrámu – práce, ktoré sa týkali samotnej výmaľby baziliky vykonal cisársky dvorný maliar
francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými
balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov
nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a
vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv.
Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého, a štyroch evanjelistov.
Chór – pôvodne sa tu nachádzal organ s dvadsiatimitromi registrami. V roku 1771 ho dala postaviť
Mátŕia Terézia. V roku 1950 bol nainštalovaný nový organ, ktorý je jeden z najväčších organov u nás.
Je päť manuálový s deväťdesiatimidvomi registrami. Za čias pavlínov na chóre pôsobila chrámová
hudba a speváci.
Kaplnky – Po oboch stranách chrámovej lode sú tri a tri kaplnky.
Prvý oltár zobrazuje Jána Bosca, ktorý je zakladateľ saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária
Pomocnica kresťanov a okolo chlapci. Autorom je Ernest Hochschertner.
Druhý oltár je zasvätený svätému Pavlovi, pustovníkovi. V popredí sa nachádza ženská postava, ktorá
drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Krackera z roku 1757.
Tretia kaplnka je s oltárom svätej Anny. Autorom je J. L. Kracker.
Prvá severná kaplnka je zasvätená svätej rodine.
V druhej kaplnke sa nachádza oltárna maľba svätého Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do
neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. 1757.
Tretia kaplnka je zasvätená svätým anjelom strážcom. Maľba predstavuje archanjela Rafaela s
Tobiášom.
Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami vypĺňajú bočné vstupné priestory po oboch stranách
chrámu. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke a južný zasa do kláštornej chodby. Drevené
spovedelnice sú umiestené v bočných kaplnkách.
Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do
kláštora, baziliky a sakristie. Na konci chodby je na stene umiestnený masívny kríž. Na murive kostola
je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia
svätého kríža. Stena pri chráme je zaplnená viacerými staršími maľbami, tabuľami o pamätných
udalostiach, fotografiami a oznamami.
