Z druhej polovice 18. storočia pochádzajú budovy holíčskej manufaktúry. V roku 1775 na mieste habánskych keramických dielní začal zakladateľ manufaktúry František Štefan Lotrinský s výstavbou nových moderných symetrických budov. Výrobné domy sa nachádzali v jednej časti komplexu. V druhej časti boli byty pre remeselníkov. Od roku 1783 do roku 1791 boli k budove, v ktorej bola fabrika pristavané dve jednopodlažné krídla. Nachádzali sa tu úpravovňa hliny, glazúrovňa, výrobňa mufiel, pece, tehelne, laboratóriá, sklady, maliarska dielňa, predajňa a tiež kancelárie. Keď sa výroba zastavila, v roku 1836 bolo tu zriadené kasíno s tanečnou a divadelnou sálou. Z ďalšej časti sa stali byty pre zamestnancov.
Menhiry
V bretónčine znamená „men – kameň“ a „hir – dlhý“.
Mesto Holíč je najvýchodnejším miestom, kde bol zistený výskyt menhirov na území Európy. Tvrdil to odborník francúzskej akadémie vied Charlesa Tanguya Le Rouxa. Menhiry boli nájdené v roku 1988 pri výstavbe sídliska Slovenského národného povstania, kde sa v minulosti nachádzala praveká kruhová svätyňa – rondel, ktorá bola tvorená dvomi priekopami. Kamene boli sústredené v dvoch kruhoch, pričom sa striedali nízke a široké kamene ženské s vysokými a štíhlymi mužskými kameňmi. V strede bol hlavný idol. V súčasnosti sú vystavené v lapidáriu na nádvorí bývalej holíčskej manufaktúry. Majú symbolické rozostavenie slnečných hodín. Verejnosti sú prístupné a môžeme v nich identifikovať obrazce zvierat, nástrojov, postáv ľudí. Najväčší zo zachránených menhirov v Holíči meria 6,8 metrov a vyčnieva do výšky 4,2 metre.
