Tento kaštieľ pochádza z roku 1760 a autorom projektu je údajne rakúsky architekt Franz Anton Hillebrandt. Ide o dvojpodlažnú, trojtraktovú budovu typickej symetrickej barokovej dispozície. Má stredne väčší trojosový a na bokoch dva menšie mierne vystupujúce dvojosové rizality. V rokoch 1978 až 1984 bol kaštieľ renovovaný a odvtedy je sídlom Záhorskej galérie, ktorá je regionálnym galerijným pracoviskom odborne pôsobiacim na najzápadnejšom slovenskom regióne Záhorí v rámci Trnavského samosprávneho kraja. Založená bola 1. decembra 1984 a slávnostne otvorená 14. decembra toho istého roka. Vo svojom odbornom pôsobení rozvíja jednotlivé galerijné činnosti výskumnú, zbierkotvornú, kultúrnovýchovnú, výstavnú, prednáškovú, metodickú, dokumentačnú, edičnú a publikačnú činnosť.
Okrem svojho regionálneho poslania dokumentácie a komunikácie umelcov najrôznejšie spätých so záhorským regiónom najmä v cykle kmeňových výstav galérie Umelci Záhoria ako aj ďalších výstav slovenských tvorcov prezentuje aj výstavy českých a moravských výtvarných umelcov, najmä v spolupráci s dlhoročnou partnerskou Galériou výtvarného umenia v Hodoníne a usporiadava tiež celoslovenské trienále poslucháčov výtvarných škôl Talenty
Opis kaštieľa
Fasáda kaštieľa je horizontálne členená kordónovou rímsou. Prízemie je zasa členené vertikálne lizénami s rustikou a poschodie pilastrami s rímsovými hlavicami. Celkovú plasticitu prilácie fasády umocňujú vzdúvajúce sa okrídlené supraporty nad obdĺžnikovými oknami na poschodí. Hlavný vstup je architektonicky zdôraznený výrazným portálom, ktorý má predstavené stĺpy s korintskými hlavicami, na ktorých spočíva balkón pôdorysne prehýbaných tvarov s kamennou balustrádou na zábradlia. Na záhradnej strane fasády je prestavaný podjazd, projektovaný vo forme štvorbokej veže na prízemí s polkruhovými arkádami a na poschodí s malou kaplnkou, na strope ktorej sa zachovali zvyšky ilužívnej barokovej freskovej maľby s figurálnym náboženským motívom.
Na prízemí má kaštieľ v strednej tretine pôdorysu veľkú trojloďovú pilierovú dvoranu, zaklenutú pruskými klenbami, oddelenými medziklenbovými pásmi. Na poschodí nad ňou je umiestnená veľká sála s rovným plochým stropom, s kvalitnou akustikou, používaná pôvodne ako hudobný salón. V ostatných menších priestoroch sú väčšinou pruské a kláštorné klenby, pričom rohy miestností sú niekde obohatené polkruhovými výklenkami architektonicky orámovaných ník. Budovu ukončuje rozmerná manzardová strecha, ktorá je opticky oživená na všetkých stranách pôvodnými vikiermi.
