Hrad Korlátka

Hrad Korlátka

22. apríla 2020

História hradu

Presný rok postavenia hradu nie je známy, malo by to byť asi v 11. storočí. Na začiatku 14. storočia bol majetkom mocného pánu Váhu a Tatier, Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý oň prišiel pri bitke s uhorským kráľom Karolom I. V roku 1321 sa korlátsky hrad tak stal kráľovským majetkom. V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. Po Stiborovej smrti , v roku 1414 zdedil hrad i celé panstvo jeho syn Stibor II. Keďže on v roku 1434 zomrel bez potomkov, hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Už v roku 1445 bol hrad majetkom Mikuláša z Uljaku, od ktorého ho kúpil za 4000 zlatých dukátov Osvald z Bučian. Roku 1485 kráľ Matej Korvín prepustil hrad za 6000 dukátov členovi rytierskeho rádu, Jánovi Plaknerovi. Toto však nenadobudlo platnosť, lebo i v budúcnosti užíval hrad pán z Bučian. Po vymretí rodiny ho zdedil župan František Nyáry. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc. V roku 1740 bývalo na hrade už len niekoľko panských hajdúchov. Hrad od polovice 18 st. pomaly pustol. Z jednotlivých stavieb sa zachovali zvyšky múrov horného hradu a súvislejšie úseky dolného opevnenia.

Povesť o hrade

O hrade sa traduje niekoľko povestí. Jedna z najznámejších má názov Hajdúsi na cerovskom hrade – Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.

Dnes  z hradu zostali už len ruiny.